Otec v akcii...

Autor: Štefan Mikuš | 14.2.2007 o 7:05 | Karma článku: 4,54 | Prečítané:  589x

My muži sa do určitej miery považujeme za akýchsi rytierov. Myslíme si, že nástrahy života dokážeme zvládnuť a snažíme sa obstáť v skúškach Božích, ktoré sú pred nás predkladané na našej ceste životom. To moje rytierstvo však dostalo na frak vo chvíli, keď mi moja žienka zavolala počas návštevy u lekára z nemocnice, že si ju tam nechajú.

Huh! Prekvapenie sa podarilo, hovorím si, teraz žarty bokom, kedy prídeš domov? Dúfam že to nie je nič vážne?! Čo sa deje?

Môj strach o manželku po krátkom dialógu mierne vyprchal, postupne ho však začala striedať obava iného charakteru.. Kúsok od postele totižto odpočíval vo svojom postieľkovom kráľovstve najväčší poklad pod slnkom - naša štyri a pol mesačná dcéra Zuzanka, ktorá bola ešte stále v rámci potravinového reťazca pripútaná k maminmu prsníku..

Pozrel som sa na tohoto nevinného drobčeka, ktorý pokojne spinkal a zmocnil sa ma tak povediac neurčitý pocit... Zvládnem to? Mám volať niekoho na pomoc? Viete, celé dni cestujem, som v práci väčšinou až do večera a byť s malinkou doma osamote a navyše dlhšiu dobu (niekoľko dní), to by veru bola pre mňa zatiaľ neznáma skúsenosť. Moja vrodená ješitnosť zdedená najmä z otcovej strany však po krátkej úvahe zvíťazila a rozhodol som sa dokázať celému svetu, že to zvládnem.. Bude zo mňa otec na materskej dovolenke!! I keď iba na niekoľko dní! Hneď ráno som zavolal do práce, že si beriem voľno a aby ma kontaktovali iba v najnutnejších prípadoch.

Poviem vám, bol to úžasný pocit nepočuť sústavné zvonenie telefónu z práce.. Z letargie ma však zakrátko na to vytrhol plač. To sa náš poklad dožadoval papania.. Našťastie som si spomenul že sme sa pre istotu vybavili aj železnou rezervou, ktorú sme si kúpili krátko po pôrode, v čase keď nebolo isté ako pôjde kojenie... Mliečko v prášku, hovorieval som, kozmická strava.. Papanie pre dojčatá od prvého týždňa... Rýchlo som prečítal návod a pustil som sa do práce.. Šlo to na moje počudovanie relatívne jednoducho a netrvalo dlho a naša malá kriklúňka spokojne utíchla a opäť zaspala. Nasledovala štvorňová šichta pravidelného kŕmenia, nočného vstávania, tíšenia, prebaľovania, hrania, starostlivosti o domácnosť a veci potrebné.. Úprimne, keby nebolo oboch starých mám, tak prvé dva dni asi umriem hladom, pretože v tom zhone sa mi nedarilo nič poriadneho ukuchtiť. Asi by som existoval na paštétach a konzervách a spomínal by som na internátnu stravu.. Tých niekoľko dní nám našťastie ubehlo ako voda a nasledujúci pondelok bola moja manželka opäť doma. Poviem vám, vydýchol som si.. V tej chvíli som si uvedomil, prečo moja žena tak vzdychne, keď sa vraciam večer z práce.. Prečo sa tak na mňa pozerá s prosebným pohľadom a slovami adresovanými nášmu pokladu: "Kto to prišiel? Ideš k ockovi?" To sú slová ktoré počujem rád, pretože moju dcérenku by som samou láskou aj spapal! Po mojej skúsenosti sa však na tieto slová nie len teším, už ich aj chápem. Niektorý otcovia si myslia, ako sa ich manželky na materskej doma musia cez deň nudiť.. (samozrejme sú aj také, ale potom tam s výchovou buď niečo nefunguje ako má, prípadne sú to zázračné a rodené mamy, alebo majú pomocníka v osobe manžela v domácnosti, či starých rodičov a podobne)

Priznávam, niekedy ma to ešte strhne ku starým návykom, ale tejto mojej skúsenosti sa snažím pomôcť v domácnosti oveľa viac ako pred tým. Kolegovia otcovia, či vy, ktorý sa nimi ešte len máte v blízkej či vzdialenejšej budúcnosti stať. Buďte k vašim manželkám ohľaduplný a venujte im trochu viac času. Verte mi, televízor vám neutečie a spánok chýba nie len vám.. Buďte vašim žienkam poruke, nápomocní s deťmi i v domácnosti. Vytvoríte tým nevedome rodinnú atmosféru, v ktorej bude vaše dieťa vyrastať v uvedomelejšieho a vyrovnanejšieho človeka. Viem, že ste boli celý deň v práci, že ste unavení na smrť, ale vedzte, že vaše ženy nesedeli doma s vyloženými nohami. Starajte sa o vašu spoločnú budúcnosť. Vychovávajte svoje deti zodpovedne a buďte im príkladom. Nesnažte sa ich zahrnúť iba materiálnymi statkami, ale aj svojou prítomnosťou, porozumením a prívetivým chápavým ale i láskavo výchovným rodičovským slovom. Keď nám deti podrastú bude už neskoro zásadnejšie ovplyvniť ich povahu a správanie, a škola to za nás neurobí... Škola formuje, rodina, tá tvorí podstatu! Nepoznám krajší pocit, ako keď sa na Vás dieťa s vďačnosťou pozrie a povie "Mamička, ocko, ľúbim vás!!!"

Čo zasejeme to budeme žať. Snažme sa preto byť dobrými hospodármi ...

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Komentár Petra Schutza

Gajdošovi sa pre Danka veriť nedá

Žiaľ, nie sme v armáde, ale v Smer-SNS-Híd. Kde, všakáno, je kapitán veľkým pánom.

EKONOMIKA

Zákon na ochranu médií sa dá ľahko obísť

Legislatíva zakazuje, aby majiteľ vlastnil printové aj elektronické médiá zároveň.

DOMOV

Oligarchovia majú novú príležitosť, Markíza má byť na predaj

Hovorí sa aj o predaji denníka Nový čas.


Už ste čítali?